Plánované akcie

Srbsko

Slovensko

Srbské noviny

Internetové noviny

Srbské rádiá

Venujte 2% z dane

Prameň nádeje

Srbské centrum

Ján Koniarek

 

Návrh na pamätnú tabuľu sochára Jána Koniareka

            Sochár Ján Koniarek (1878-1952) po štúdiách v Budapešti, Ríme a Mníchove odišiel v roku 1906 do Srbska. Najprv pôsobil ako stredoškolský profesor v Čačaku a neskôr v Belehrade. Svoje pôsobenie ukončil v súvislosti s vypuknutím 1. svetovej vojny. V čase pôsobenia v Beograde sa zúčastňoval na výtvarnom živote a vytvoril sochárske diela, ktoré vzbudzujú obdiv do dnešných dní. Keď Srbskému národu hrozila strata slobody zúčastnil sa bojov za slobodu.

            Na konferencii „Srbsko-slovenské vzťahy“, Trnava 4. okt. 2013,  dr. Bohumil Chmelík vo svojom príspevku  „Srbské obdobie sochára Jána Koniarka“ predniesol návrh, aby v roku 2014, v roku stého výročia ukončenia úspešného pôsobenia J. Koniarka v Srbsku bola v Beograde odhalená pamätná tabuľa a usporiadaná súborná výstava jeho diela.

            Pripomenul tiež zámer nakrútiť dokumentárny film o živote a diele umelca, ktorý režisérsky pripravuje Drahomil Šišovič. Značná časť filmového materiálu, aj zo srbského prostredia, je už nakrútená. Na ukončenie filmu autori hľadajú partnerov a sponzorov v Srbsku aj na Slovensku.

            Tieto informácie boli predložené veľvyslancovi Srbského veľvyslanectva v Bratislave.

            Osobnosť Jána Koniarka je trvalou súčasťou slovensko-srbského kultúrneho pobratimstva. Dosvedčuje to spoločné srbsko-slovenské vydanie známky s reprezentačným dielom z belehradského obdobia „Hlava Jána Krstiteľa“ pri príležitosti 60. výročia úmrtia umelca.

Radim Panenka

 

 

 

 

 

Belehradský knižný veľtrh

 

 

Podpísaná dohoda o spolupráci

Text:  M. Demák

Foto:  Oto Filip

 

            Od 20. do 27. októbra v Belehrade prebiehal už 58. ročník Medzinárodného knižného veľtrhu. Vystavovalo na ňom 897 vystavovateľov zo Srbska a 16 krajín sveta. Za osem dní, knižný veľtrh si pozrelo 158 128 platiacich návštevníkov. више…

MTP – 19.10.2013- TRNAVA

Putovný pohár srbského veľvyslanectva z Trnavy definitívne pod Zobor

Na palubovke trnavskej haly sa hral v sobotu 19. októbra desiaty ročník Medzinárodného turnaja priateľstva. Tiež jubilejný ročník technicky pripravil agilný Spolok Srbov na Slovensku (predseda Stane Ribič) spolu s neinvestičným fondom Prameň nádeje (predsedníčka Matea Bucalo). више…

Dva národy – jedno srdce

Konferencia “Srbsko-slovenské vzťahy” Z minulosti, prítomnosti a budúcnosti

napísal: Marko Lopušina

preklad: Matea Bucalo

foto: Stane Ribič

Trnava sa minulý víkend stala centrom Srbsko-slovenského priateľstva, ktoré petrváva už plných päť storočí. V aule Pazmáneum, Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavsej univerzity v Trnave sa uskutočnila konferencia „Srbsko-slovenské vzťahy. Z histórie, súčasnosti a budúcnosti.“ Konferencie sa zúčastnili vysokí funkcionári a akademici zo Slovenska, ako aj hstorici zo Srbska a predstavitelia Srbov na Slovensku.

„Táto konferencia je druhou konferenciou, ktorá sa zaoberala srbsko-slovenskými väzbami s cieľom poukázať historické korene nášho spoločného života a priateľstva, ilustrovať naše dnešné vzájomné vzťahy a projektovať blízku budúcnosť života Srbov a Slovákov v tejto zemi – člena Európskej únie.“  – povedala doktorandka Matea Bucalo a moderátor programu tohto medzinárodného stretnutia.

To, nakoľko organizátorom záležalo na uskutočnení konferencie takéhoto druhu je vidieť aj podľa toho, že úvodných príhovorov sa ujali Štefan Chudoba, štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, Mária Jedličková, poverená plnením úloh splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny, Lubica Ilievová, prorektorka pre vzdelávanie a starostlivosť o študentov a Peter Mulík, tajomník Matice slovenskej.

Zo strany srbských oficiálnych predstaviteľov sa príhovoru ujali Dejan Hinić, tajomník Veľvyslanectva Srbskej republiky v Slovenskej republike a Stane Ribič, predseda Spolku Srbov na Slovensku. Program moderovali Martina Žáková, poverená výkonom funkcie dekanky Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce a Matea Bucalo.

„Korene spoločného života a priateľstva Srbov a Slovákov sú hlboké a trvalé. Srbi a Slováci v čase Rakúsko-uhorského cárstva boli národmi bez politického práva na vlasť. Slováci boli vystavený silnej maďarizácii a miznutiu, pokiaľ ich Srbi, ktorí tu žili bránili, spájali a pomáhali v rozvoji panslavistického hnutia. Dnes Slováci bránia Srbov od albanizácie na Kosove a Metohiji, a zasa spolu bojujú za demokratické práva malých štátov a národov vo veľkej Európe.“  – vyzdvihol vo svojej práci akademik Ján Jankovič, slavista, ktorý napísal preložil desiatky kníh srbských spisovateľov a politických esejistov do slovenského jazyka.   

Historici Goran Vasin, Nebojša Kuzmanović, Sloboda Bjelica, Saša Marković a Dejan Mikavica dokázali z vedeckého pohľadu historické väzby Srbov a Slovákov, ktoré podporili rozvoj sbskej Cirkvi na Slovensku a vo Vojvodine, šíreniu liberálnych ideý, demokracie, vplyvu Jána Koniarka, Jána Bulíka a slovenských fakúlt na interkulturálny rozvoj 3500 Srbov, ktorí sa v minulosti vzdelávali v Bratislave, Komárne a Trnave.

„Tu Svetozar Miletić začal svoju politickú kariéru a aj Jovan Jovanović Zmaj na svoj básnický spôsob bojoval za práva Slovákov. Vďaka Slovákom, srbský intelektuáli mali dôležitú úlohu aj politickom živte Maďarov.“ – zdôraznil Pera Lastić, profesor z Budapešti a predstaviteľ srbskej komunity v Maďarsku.

Daniela Čambálová, riaditeľka Západoslovenského múzea v Trnave, vystúpila z poverenia predsedu Trnavského samosprávneho kraja, Tibora Mikuša, hovorila o slovensko-srbských vzťahoch a spolupráci v kontexte integrácie slovenských národov, doktor Maroš Melichárek z Košíc predstavil možnosti výskumu srbských dejín v slovenskom akademickom prostredí.

„Na Slovensku dnes oficiálne, podľa sčítania ľudu žije 698 Srbov a neoficiálne, podľa administratívnej evidencii okolo 3500 ľudí so srbským pasom. Medzi nimi je stále viac študentov, najmä z Vojvodiny, ako aj ekonomických migrantov, ktorí sem prichádzajú za prácou. Práve pracujem na projekte, ktorým chceme vedeckým spôsobom preskúmať sociálnu integráciu Srbov žijúcich na Slovensku a ich perspektívu v tejto krajine.“ – povedala doktorandka Matea Bucalo z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity.

 

Srbskí spisovatelia

 

Srbskí spisovatelia prvý raz navštívili cez víkend Trnavu

Text: Jaroslav Lieskovský

Foto: Slobodan Marković

Spolok Srbov na Slovensku, ktorý vedie Stane Ribič, pozval na svoju výročnú konferenciu aj päťčlennú delegáciu srbských spisovateľov. Tvorili ju: Slobodan Markovič, Želka Krnač-Mitrovič, Voja Veselinovič, Slaviča Kalimančevič a Zorica Čirakovič.

Účastníci milého večera v trnavskej Knižnici Juraja Fándlyho. 

Iniciátorom tejto myšlienky bol práve trnavský predseda aktívneho spolku.
Išlo o prvú návštevu autorov poézie a prózy zo Srbska v Trnavskom kraji. Podľa obojstranne priaznivých ohlasov nie o poslednú.
Súčasťou pestrého programu bola návšteva Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave.

V príjemnom prostredí tejto inštitúcie, ktorá je známa častými spoločenskými aktivitami na poli literárnych kontaktov, privítala hostí zástupkyňa riaditeľky Benjamína Jakubáčová, spolu s pracovníčkou knižnice Alenou Beňovou.
Trnavských literátov zastupovali: Zlata Matláková, Karol Bodorik, Margita Kániková, Margareta Partelová, Jaroslav Lieskovský, Edita Striežencová a Pavol Tomašovič.
„Tešíme sa takejto vzácnej zahraničnej návšteve. Radi privítame pokračovanie priateľských kontaktov medzi našimi a srbskými spisovateľmi,“ uviedla B. Jakubáčová.
Niektorí autori spestrili sympatickú posiedku prednesom ukážok zo svojich diel. Jazyková bariéra nebola žiadnou prekážkou.
„Náš spolok hodlá vydať prvú spoločnú knižku autorov oboch krajín, do ktorej zaradíme poéziu i prózu v slovenčine aj srbštine. Tiež by sme chceli realizovať vycestovanie literátov z Trnavy a okolia na pracovnú návštevu ich srbských kolegov,” dodal S. Ribič.

 

 

 

FESTIVAL V KOŠICIACH

Slobodan Bengin

Festival srbskej kultúry 2013

V termíne 12. – 16. júna 2013 sa konal v Košiciach 2. ročník Festivalu srbskej kultúry. Podujatie sa realizovalo v niekoľkých atraktívnych objektoch : v exteriéri aj interiéri Rodošta na Hrnčiarskej ulici, v priestore Jesenského ulice a v priestoroch Slovenského technického múzea na Hlavnej ulici. више…

Slovensko chce počúť pravdu

Dvadsaťročná informačná izolácia je prelomená

 

 

 

„Napriek mediálnej ignorácii“, – povedal tiež B. Fábry, „v Kosove prebieha etnické násilie voči menšinám, najmä voči kosovským Srbom a Rómom. Z údajov ÚNHCR, ako aj z údajov mimovládnych organizácií vyplýva, že z Kosova od roku 1999 muselo utiecť skoro štvrť milióna „nealbáncov“, prevažne Srbov a vyše 30 tisíc Rómov. Fakt, že kosovskí Rómovia zutekali z oblastí, kontrolovaných albánskou UCK a jej spojencami, a schovali sa pod ochranu srbskej vlády, už samotný o niečom svedčí.“  

 

Aj ďalšími slovami rečníci potvrdili, že toto zhromaždenie malo pozitívny humanistický charakter pretože vyslovilo požiadavku na zastavenie etnického násilia voči Srbom, Rómom a ďalším menšinám a realizáciu práva na bezpečný návrat utečencov. „Zdôrazňujem bezpečný návrat“, zopakoval B. Fábry.

 

Poznamenajme, že doterajšie pokusy o návrat sa skončili neslávne. Nepomohlo ani to, že bezpečný návrat utečencov do Kosova požadovala aj rezolúcia BR OSN č. 1244, ktorá zakončila vojnový konflikt medzi NATO a Juhosláviou v roku 1999. A hoci bezpečný návrat podporujú aj mnohé medzinárodné dokumenty, „bezpečný návrat“ utečencov do Kosova je obzvlášť nebezpečný.

 

„Smutné je aj to, že inštitúcie, ktoré sa podieľajú na správe Kosova, sa pokúšajú tieto fakty trvalo ignorovať. Všetci si pritom pamätáme, že v roku 1999 Severoatlantická aliancia porušila suverenitu Juhoslávie s odôvodnením, že ide o právo na návrat albánskych utečencov do Kosova a o vytvorenie multietnického Kosova.

Ako však vyzerá Kosovo dnes? Je menej multietnické, než bolo v roku 1999. Väčšina Kosova je etnicky vyčistená od Srbov a väčšina príslušníkov srbskej menšiny bola vyhnaná. Ideál multietnického Kosova zostal dávno zabudnutý a preto ho treba opakovane pripomínať! Žiaľ, tí, ktorí by požiadavku multietnického Kosova mali pripomínať, nič také nerobia.  

 

Väčšina mimovládnych organizácií, zameraných na ľudské práva a tzv. mienkotvorné médiá o situácii v súčasnom Kosove mlčia. A ako vôbec nazývajú tieto mienkotvorné médiá trvajúce násilie v Kosove? Fakt, že väčšinu srbského etnika už z Kosova vyhnali nazývajú „stabilizáciou Kosova“!

 

Mnohé médiá hovoria aj o demokratizácii Kosova a pritom ignorujú vyhnanie väčšiny príslušníkov nepohodlných národnostných menšín.

 

Toto pokrytectvo treba kritizovať. …a súčasne bojovať proti hrubému porušovaniu ľudských práv utečencov“, povedal v závere svojho vystúpenia predseda Slovensko-ruskej spoločnosti.

 

 

Na mítingu vystúpil Dragiša Vlaškovič, primátor srbskej časti mesta Kosovská Mitrovica, ktorý sa v prvom rade poďakoval vedeniu mestskej časti Bratislava Ružinov za oficiálne pozvanie a zhromaždeným, že sa tohto podujatia zúčastnili.

 

V ďalšom urobil to, čo v posledných rokoch robí každý Srb keď sa stretne so Slovákmi. Poďakuje sa vedeniu nášho štátu, že neuznalo Kosovo, ako samostatný štát.

 

Súčasnosť srbského ľudu Kosova, to je boj za jeho zotrvanie na svojom území, povedal srbský hosť a zvýraznil: „Bojuje, aby prežil, bojuje, aby si obhájil svoje inštitúcie.“

 

V ďalšom Dragica Vlaškovič potvrdil slová B. Fábryho pretože povedal, že „Inštitúcie Európskej únie, inštitúcie z Kosova a Metochije neurobili nič, aby sa aj to málo, čo sa doteraz vrátili, cítili bezpečne. Spôsob a práca týchto inštitúcií je bezvýznamná!“.

 

 

 

 

„A čo si myslí o situácii predseda Srbov na Slovensku“, opýtal sa Stane Ribiča moderátor zhromaždenia Ján Čarnogurský.

 

„Srbi, ktorých v súčasnosti v Kosove a Metochiji žije ešte asi 115 tisíc, sú poslednou baštou pravdy. Nielen tej, ktorá sa týka Srbov! Ale Slovákov a všetkých národov, ktorým sa sila vnucuje namiesto práva“, povedal a obrátil sa na zhromaždených. „Vy, ktorí žijete necelých 250 km od Srbska, ani neviete, ako málo informácií dostávate o tamojších udalostiach. Nehovoriac o tom, že aj to málo je z väčšej časti nepresné, lživé a neúplné.

 

Hovorí sa, že médiá nie sú cenzurované. No toto je mylné tvrdenie. Dnes je väčšia cenzúra, ako pred dvadsiatimi alebo tridsiatimi rokmi!

 

Žiaľ, ani občania Srbska nemajú pravdivé a objektívne informácie. Z dôvodu, že  aj v Srbsku sú médiá v rukách zahraničných záujmových skupín, ktoré práve ich prostredníctvom z nás robia prísne kontrolovaných moderných ekonomických otrokov.“

 

„Na záver sa chcem poďakovať vláde slovenskej republiky, ktorá neuznala Kosovo, ako štát. Rovnako aj slovenskému národu, ktorý po stáročia preukazuje srbskému národu svoje úprimné priateľstvo“, zvýraznil za potlesku prítomných Stane Ribič  

 

 

 

x x x

 

 

 

V rámci oficiálneho programu sa ako posledná k zhromaždeným prihovorila vedúca Klubu Arbat pri Slovensko-ruskej spoločnosti Larisa Plechanova.

 

„Niet na svete žiadna iná krajina, podobná Kosovu a Metochije, v ktorej by sa na takom malom území nachádzalo také veľké množstvo chrámov a kláštorov. Veď už sám názov „Metochija“ sa do slovenčiny prekladá ako „cirkevná pôda“. A toto je naozaj starobylá kresťanská a svätá pôda.   

 

V niektorých mestách Kosova a Metochije zostalo len pár pravoslávnych veriacich. Sú síce odvážni a neohrození, no predsa sa premenili na vyhnancov vo vlastnej domovine. Sú to však oni, ktorí nedovolia, aby na tejto starobylej kresťanskej pôde Kosova a Metochije zhasla sviečka Pravoslávia.

 

Na kosovskú otázku by sa dalo pozrieť z dvoch uhlov, povedali by možno aj niektorí z tu prítomných. Sú to tí, ktorí zo svojej ľudskej podstaty odstránili pojmy „národná kultúra“, „viera“ a „česť“ a zamenili ich za mantru globalizácie, tolerantnosti a svetoobčianstva.

 

No, neviem. Predstavte si, že jeden z vašich susedov v paneláku bude s vami spolunažívať v mieri a neskôr, keď sa obklopí deťmi a tie ešte aj svojimi deťmi, čiže keď sa táto rodina stane mnohopočetnejšou, ako vaša, tak presne vtedy si tento mierumilovný sused začne uplatňovať nárok na váš byt. Verbálne dokonca ani nebude proti, aby ste v ňom zostali bývať, no iba niekde v kútiku pri toalete, či pod schodmi, ako Harry Potter – ibaže v skutočnosti sa bude usilovať, aby sa tu váš pobyt stal neznesiteľným. A na vaše spravodlivé rozhorčenie si ako svedkov povolá celý dom – že pozrite – agresia, utláčajú…!!!“

 

„Kosovo je srdcom Srbska – hovoria nám Srbi a toto nie sú len slová, uviedla ďalej Larisa Plachanova, „Kosovo je aj kolískou srbskej štátnosti, srbskej duchovnosti, Srbi tu majú aj najväčšiu svoju svätyňu – Kosovo pole. Práve na ňom divokí pešiaci, vyrastení podľa legendy na krvi preliatej v roku 1389 v Kosovskej bitke, predurčili nielen pozemský, ale aj metafyzický osud kosovského ľudu.

 

Hovorí sa, že kniežaťu Lazarovi sa pred bitkou počas modlitby zjavil anjel a opýtal sa, čo si vyberie: pozemské a či nebeské kráľovstvo? Knieža si vybral nebeské a teda, ako sa spieva v starodávnej piesni: „Pozemské je len dočasu, a nebeské naveky…“  

 

 

 

x x x

 

 

 

Na záver zhromaždenia sa moderátor podujatia Ján Čarnogurský opýtal kto z prítomných si želá tiež vystúpiť.

 

Prvým bol muž, ktorý sa predstavil ako Peter Blhovič a zaspomínal si na ťažké obdobie občianskej vojny v Juhoslávii, na všetko to strádanie, ktoré vraj doteraz nevie pochopiť a zmieriť sa s ním. „Ja som vtedy skoro plakal, nechcel som uveriť, kam socialistický štát – Juhoslávia – vtedy dospela. Predstavte si, že by sa to stalo u nás, že by sme sa zabíjali s Čechmi…!“

 

Ďalším diskutujúcim bol mladý muž, predstavil sa ako Marek Rusiniak. „Pred pár rokmi som navštívil Kosovskú Mitrovicu a Gračanicu. Keď si na to dnes spomínam, tak ma prechádza mráz po chrbte. Predstavte si, takýto príbeh.

 

Jedného dňa prídu vojaci KFOR, čo vás majú chrániť, vyvedú vás zo svojich domov a niekam vás odvezú. Lenže medzitým umožnia bande ľudí zdemolovať a vypáliť váš nechránený dom. Čiže ak sa tam aj chcete potom vrátiť a opraviť to, tak vojaci KFOR vás už nechránia, len vás odvedú preč, aby sa náhodou niečo nestalo.“

 

Marek Rusiniak pridal ešte aj ďalšie príbehy. Jeden, ako uniesli 12 ročné srbské dievča a odvtedy ho nikto nevidel, druhý, ako zastrelili ďalšie na ulici priamo z idúceho auta…

 

„Predstavte si, že ľudia v Kosove žijú v neustálom strachu, v podstate žijú ako v koncentračnom tábore, na pár metroch štvorcových v unimobunkách a nikto, okrem nejakých dobročinných organizácií, im nepomáha. No a všetka humanitárna pomoc pritom ide niekde inde…“, ukončil svoje vystúpenie mladý muž.

 

„Aj z týchto slov vidíte, že naše zhromaždenie, hoci je na počet skromné, má hlboký zmysel“, povedal Ján Čarnogurský a udelil slovo mimoriadne záslužnej bojovníčke za práva Srbov Ive Vranskej Rojkovej, ktorá bola v roku 1999 „zástupkyňou šéfredaktora jediného média, ktoré otvorene informovalo o tom, čo sa robí v Juhoslávii (a podala srbskému hosťovi dve titulné vyobrazenia novín ZMENA z prvého a z 50-teho dňa protestu.). O bombardovaní, o vraždení detí a o bezohľadnom ničení národného majetku.

 

Chcem pánovi starostovi (srbskému) povedať, že hoci naše oficiálne médiá o tom neinformovali, tu v Bratislave 77 dní chodila demonštrácia. Kričali sme o slobode, idúcich sme každý deň informovali, čo sa stalo, koľko mŕtvych, čo sa zbombardovalo…“.

 

„Aj keď vláda (M. Dzurindu) dovolila prelety (lietadiel NATO cez naše územie), tak 65 percent obyvateľstva bolo proti!“, – touto výraznou bodkou ukončila svoje vystúpenie aj posledná diskutujúca.

 

 

 

x x x

 

 

 

Na záver tohto zhromaždenia prítomní aklamačne schválili návrh listu, ktorý bude doručený slovenskej vláde.    

 

 

 

Otvorený list vláde Slovenskej republiky

 

 Vážený predseda vlády SR, vážení členovia vlády SR!

 

 Tento list píšeme ako jednotlivci, ktorým záleží na ľudských právach, humanitných hodnotách a na odstránení etnickej nenávisti v Európe. Predovšetkým zdôrazňujeme, že oceňujeme postoj vlády Slovenskej republiky, ktorá patrí medzi tie vlády v Európskej únii, ktoré odmietajú vidieť situáciu v súčasnom Kosove jednostranne.

 

Domnievame sa však, že situácia v súčasnom Kosove je veľmi vážna a najmä v otázke menšinových práv absolútne neúnosná. Z údajov UNHCR, ako aj z údajov viacerých mimovládnych organizácií, vyplýva, že z Kosova od roku 1999 pred etnickým násilím utieklo skoro štvrť milióna ne-Albáncov, prevažne Srbi, ale aj viac ako 30 000 Rómov. Len nepatrný počet z týchto utečencov a tzv. vnútorne vysídlených osôb mal možnosť bezpečne sa vrátiť do Kosova. Tí, ktorí sa o návrat do Kosova usilujú, sú vystavovaní rôznym šikanám a násiliu. Právo na bezpečný návrat osobám vyhnaným z Kosova pritom zaručujú mnohé medzinárodné dokumenty, najmä rezolúcia BR OSN 1244 (1999), ktorá viedla k skončeniu vojny medzi Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a Juhosláviou v roku 1999. 

 

       

 

Vzhľadom na uvedené vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby:

 

1. požadovala na rokovaniach inštitúcií Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy bezodkladnú a efektívnu realizáciu práva na bezpečný návrat príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín, ktorí po roku 1999 museli utiecť pred etnickým násilím z Kosova, 

 

2. pripomínala na rokovaniach inštitúcií Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy požiadavku “multietnického Kosova”, ktorú tieto organizácie hlásali v čase vojnového konfliktu s Juhosláviou v roku 1999 a ktorá je dnes odstraňovaná vyhnaním veľkej časti srbského a rómskeho obyvateľstva z Kosova,

 

3. podmieňovala na rokovaniach inštitúcií Európskej únie akúkoľvek zmenu pozície Európskej Únie v otázke statusu Kosova významným nárastom počtu navrátivších sa príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín, ktorí po roku 1999 museli utiecť pred etnickým násilím z Kosova.

 

       

 

V Bratislave, 22. mája 2013 

 

Účastníci zhromaždenia za práva utečencov z Kosova

 

Za správnosť: 

 

(Podpisy)

 

 

 

Záverečná poznámka

 

Ak na začiatku uvádzam, že dňa 22. mája 2013 sa na Námestí SNP v Bratislave prelomila informačná izolácia o osudoch kosovských Srbov, Rómov… a o Srboch vôbec, tak to viem podložiť aj ďalším faktom.

 

Ešte v priebehu trojdňovej návštevy dostali naši srbskí priatelia okamžité pozvanie do Česka. Českí vlastenci im navrhovali, aby z Bratislavy putovali rovno k nim. Nehovoriac o tom, že k pozvaniu ružinovského starostu sa začínajú pripájať aj mnohé mestá zo slovenských regiónov.

 

Vladimír Mikunda, snímky autor

V DOME UMENIA- Piešťany

V Dome umenia kvitnú slovensko-srbské vzťahy

 

Slovensko – srbsky letny tábor

Slovensko-srbský letný biblický tábor

Zaujímave podujatie hodne pozornosti.

V prípade že sa chcete zapojiť, pomôcť  dávam mail:

havrilca@yahoo.com

http://www.teraz.sk/zo-skol/slovenske-a-srbske-deti-prazdninovali/17370-clanok.html

http://www.ecav.sk/?p=spravodajstvo/SPRdistrikt/slovensko-srbsky_letny_biblicky_tabor