Plánované akcie

Srbsko

Slovensko

Srbské noviny

Internetové noviny

Srbské rádiá

Venujte 2% z dane

Prameň nádeje

Srbské centrum

Matica slovenská

 

Odpoveď predsedu Matice slovenskej na list predsedu Matice srbskej

5. november 2015 in Aktuálne informácie Matice slovenskej Ivana Polákova

 

Vážený pán predseda Matice srbskej,
vážený pán Profesor Dr. Dragan Stanić!
Ako predseda Matice slovenskej, najstaršej kultúrnej ustanovizne na Slovensku, založenej roku 1863, som si so znepokojením prečítal Váš list, v ktorom vyslovujete vážne i oprávnené pochybnosti o Kosove v súvislosti s jeho prijatím do UNESCO. Podobne ako Slovenská republika, Ruská federácia, Bielorusko, Ukrajina, ale aj Brazília, Čínska ľudová republika,  Grécko či  Španielsko a ďalšie štáty celého sveta, významné medzinárodné i národné politické, hospodárske a kultúrne organizácie, vrátane samotnej Organizácie spojených národov, aj Matica slovenská so sídlom v Martine považuje územie Kosova za autonómnu súčasť  Srbskej republiky. Z týchto dôvodov nerozumieme individuálnej žiadosti Kosova o získanie členstva v Organizácii spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), ktorá je aj v rozpore s medzinárodným právom, rezolúciami a dohovormi.
Vážený pán predseda, ďalej nás znepokojili Vaše konštatovania o tom, že albánska komunita v Kosove vo vzťahu k Srbom a srbskej kultúre popiera rešpektovať princípy tolerancie a multikulturalizmu v oblasti rečovej, etnickej a náboženskej. Tieto postoje, okrem politických, dokazujú totálnu nepripravenosť Kosova a kosovských Albáncov  na vstup  do UNESCO. Títo sa navyše prezentovali, ako sa všeobecne vie a na čo opätovne poukazuje aj Vaša autorita, systematickým ničením srbských kultúrnych pamiatok, vrátane desiatok sakrálnych objektov, cintorínov a pamätníkov. Toto nacionalisticky i nábožensky motivované novodobé barbarstvo kosovských Albáncov spojené s ničením unikátnych pamiatok srbského i medzinárodného kultúrneho dedičstva sa dialo aj po vyhlásení prímeria od roku 1999, pričom mu padlo za obeť temer 250 kostolov, náhrobníkov a pamätníkov. Z ktorých viaceré sú z 13. a 14. storočia. Za tieto zločiny na kultúrnom dedičstve nikdy kosovskí Albánci neniesli právnu zodpovednosť.  Zarážajúce sú aj postoje predstaviteľov vedeckého života  albánskej komunity v Kosove, ktorí sa pokúšajú spochybniť historický, kultúrny a náboženský zástoji pamiatky srbskej ortodoxnej pravoslávnej cirkvi na tomto území a oddeliť ich od srbského národno-kultúrneho korpusu, zároveň sa v súčasnosti intenzívne usilujú jeho pamiatky získať pod svoju správu.
Vážený pán predseda, úplne s Vami súhlasíme v tom, že do UNESCO by mali vstupovať len také národy, ktoré odmietajú agresívne a deštruktívne správanie ku kultúrnemu dedičstvu. Žiaľ, ako sme sa mohli presvedčiť zo spravodajských portálov i z Vášho listu, takto kultúrne vyspelí a tolerantní nie sú kosovskí Albánci, ktorí ešte nedospeli na členstvo v Organizácii spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru. Ako predseda Matice slovenskej, ktorá si ctí slovanskú vzájomnosť a spolupatričnosť Vám sľubujem, že na Slovensku, kde sa vždy v minulosti i v prítomnosti uznávala nezávislosť Srbska a srbskej národnej kultúry, vrátane územia Kosova, budeme slovenskú i matičnú verejnosť prostredníctvom médií informovať o Vašich úsiliach a Vašom neochvejnom boji za zachovanie nedeliteľného srbského kultúrneho dedičstva a jeho pamiatok.

S úctou

Marián Tkáč

predseda Matice slovenskej

V Martine 5. 11. 2015

Vážený pán predseda Matice slovenskej,

ako prezident najstaršej kultúrnej ustanovizne v Srbsku založenej v roku 1826, dovoľujem si Vám napísať kvôli namietaným stanoviskám, ktoré by bolo potrebné vziať do úvahy, pokiaľ ide o požiadavky samozvanej republiky Kosovo, vo veci ich prijatia do UNESCO. Táto požiadavka nemá žiadnu serióznu verifikáciu z generálneho centra kultúry, ani žiadne politické opodstatnenie. Dovoľte mi, aby som Vám stručne vysvetlil kľúčové dilemy a fakty, ktoré sú nezlučiteľné s ich predloženou žiadosťou.

• Relevantné medzinárodné právo a nad všetkým postavená rezolúcia z bezpečnostného Koncilu z roku 1999 definuje Kosovo ako časť Srbskej republiky, pod dočasnou administráciou OSN. Ak budeme rešpektovať autoritu OSN a UNESCO, ktoré sú tiež súčasťou medzinárodného systému, paragrafy medzinárodného dohovoru by nemali byť porušené. Rešpektovanie garancií OSN zachováva dôstojnosť medzinárodného poriadku a tento rešpekt by mal byť ochraňovaný aj vo vnútri UNESCO.
• Doteraz albánska komunita v Kosove nemanažovala vývoj postoja tolerancie a koexistencie na scéne multikulturalizmu a interkulturalizmu v súčasnej societe, a oba tieto pojmy sú im v podstate cudzie. Donedávna kmeňová organizácia výrazne prezentovala albánsku komunitu, takže nepriateľstvo ku všetkému vonkajšiemu dávalo kmeňovému rámcu ochranu. V dôsledku toho intolerantného postoja k reprezentantom ostatných národov a k jazykom, náboženstvám, kultúram, etnikám sú stále dominantné pre albánsku komunitu v Kosove. Približne 1500 osôb je stále evidovaných ako hľadané, alebo boli unesené či zabité teroristami. Toto poukazuje na kosovskú slobodnú armádu. Okrem toho viac ako 200 000 Srbov bolo v roku 1999 vylúčených, a iba 1,9% z nich sa vrátila. Toto všetko dostatočne svedčí o totálnej absencii tolerancie a nedostatočnom stupni rozvoja multikulturalizmu albánskej komunity v Kosove, preto ich správanie nemôže byť garanciou. Vstup do UNESCO by mal byť odmenou a ocenením.
• Albánska komunita v Kosove nikdy nemanažovala rozvoj tolerantných postojov medzi svojimi ľuďmi v Kosove. Obzvlášť postoje k srbským kultúrnym monumentom boli pre členov albánskej komunity nevhodné, srbské  pamiatky systematicky ničili. Skutočnosť, že páchatelia týchto priestupkov a ich organizácie nikdy neboli postavené pred súd, upozorňuje na nedostatok politickej sily albánskej komunity potrestať tieto akty. Dokonca aj po roku 1999, v čase mieru, pokračovali deštrukcie srbských ortodoxných kostolov, náhrobkov a cintorínov. Agresívny postoj ku kultúrnemu dedičstvu poukazuje na to, že nie sú vhodným kandidátom byť členom UNESCO. Od júna 1999 dodnes bolo cieľom útoku 236 kostolov a náhrobkov a iných aktív srbských ortodoxných kostolov; za všetky uvádzam Kostol sv. Panny v Ljeviši, Devič náhrobok a iné. Najstaršie kultúrne monumenty v Kosove a tiež srbské náhrobky z 13. a 14. storočia (Dečani, Gračanica, Patriarchate v Péči a iné) neboli primárne zničené, lebo sú chránené KFOR silami. Ak by v blízkej dobe KFOR sily odišli, tieto kultúrne monumenty by čelili reálnej hrozbe zničenia a poškodenia. Je to neprípustné, aby sa takéto deštruktívne správanie albánskej komunity tolerovalo a Kosovo bolo odmenené prijatím do UNESCA.
• Medzi reprezentantmi albánskej komunity sú tiež reprezentanti albánskej vedy, ktorých číslo narastá, uberajú sa nevedeckou cestou a bez argumentov nemilosrdne popierajú, že tieto kostoly patria Srbskej ortodoxnej cirkvi a tvoria srbský národný korpus. Veda veľmi dobre vie, kto tieto kostoly postavil ako náboženské monumenty a stále ich používa. Bolo by veľmi nebezpečné zveriť ich albánskej komunite v Kosove – za prípadného zaradenia Kosova do UNESCO – so statusom ochrancov kultúrneho dedičstva. Doteraz Albánci venovali veľa energie na deštrukciu kultúrnych pamiatok a ich uzurpácia môže byť veľmi nebezpečná, ak sa stanú garantom a ochrancom pamiatok UNESCO.

Vážený pán predseda, dovolím si Vás upozorniť, že som si plne vedomý politického rozhodnutia, spoločne minulého a aj budúceho, ktoré bolo vynesené. Bolo vynesené na základe úplne iracionálnych stanovísk a bez platného vysvetlenia. Napriek tomu, že je povinnosťou každého mešťana a zvlášť potom inštitúcií,  ktoré sa majú postarať o kultúrne hodnoty, varovať pred nebezpečenstvom porušenie zásady – v tomto by svet nemal zaspať. Tento list môžete brať ako scenár – ako pokus, aby sa zabránilo robiť niečo, čo by sme neskôr mohli ľutovať. Toto môže spôsobiť ľútosť nad tým, čo sme dopustili.

Možná ľútosť môže zavládnuť aj medzi tými ľuďmi, čo uznávajú samozvané Kosovo ako člena UNESCO. Do UNESCO by mali vystupovať národy za odmenu, ale nie pre agresívne a deštruktívne správanie sa ku kultúrnemu dedičstvu. Všetci by sme si čoskoro uvedomili, že precedens veľmi ľahko nie je v súlade so zákonom a  všeobecné pravidlá by sa v budúcnosti mohli spochybniť. Toto by mohlo vážne narušiť stabilitu kultúrnych faktov a hodnôt. Za takýchto okolností UNESCO by nebolo UNESCO a OSN by stratila zmysel.

Vážený pán predseda,

som presvedčený, že tento problém nie je len problémom Srbska a srbského národa, ale je signifikantný pre všetky seriózne osobnosti celého sveta. Preto Vás úctivo žiadam, aby ste zastali relevantný postoj s faktami na takto citlivú otázku, a prípadne ho predložili kultúrnej a politickej verejnosti vo vašom štáte. Jediná cesta je hájiť pravdu a zachrániť tak kultúrne pamiatky srbského národa v Kosove. Želám Vám veľa úspechu v zastávaní takého vysokého miesta, na akom ste.

S rešpektom

Dragan Stanić
 prezident Matice srbskej